Vďaka pozitívnemu mysleniu sa dá prežiť krásny život.
„ Ako myslím, tak žijem“
„ Ako budem žiť, tak sa budem mať“.
„ Čo chcem to aj dosiahnem“.
„ Ak požiadam, dostanem“.
„ Som strojcom svojho šťastia“
„A za všetko veľké ĎAKUJEM“.
„ S úsmevom je život krajší“.
Áno, držím sa týchto pravidiel a Pán Boh, anjeli a ostatné vyššie sily mi pomáhajú. Stačí veriť. Od srdca a úprimne požiadať o pomoc a za všetko byť vďačná.
Ak pociťujeme vďaku, ak od srdca milujeme a vážime si všetko čo nám prichádza do cesty, či sú to ťažšie životné skúšky alebo krásne okamihy, tak sme šťastní ľudia.
Prešla som si v mojom živote rôznymi obdobiami. Veľa bolo tých zložitejších, ťažších, no myslím, že vďaka viere v pána Boha, anjelov a pozitívnemu mysleniu som to všetko zvládala. Každá skúška aj keď na začiatku bola príliš bolestná, ma posilnila. Už sa nebojím ďalších životných rán, lebo viem ako reagovať, ako sa zachovať.
Z každej situácie si treba vziať to pozitívne, potom akýkoľvek problém sa dá rýchlo vyriešiť a bez ťažkostí.
Prišla som na to, že netreba brať život príliš vážne. Treba si užívať každú minútu svojho života, lebo nikdy nevieme kedy bude posledná. Musíme žiť život naplno.
Usmievať sa, byť optimistickí a vychutnávať si plnými dúškami každý okamih.
Ráno keď sa prebudíme – máme byť vďační za to, že sme otvorili oči a dýchame.
Vstaneme z postele – poďakovať za to, že nás nohy udržia.
Keď chystáme raňajky – poďakovať, že máme ruky zdravé.
Keď si pochutnávame na jedle – poďakovať za to, že pregĺgame.
Keď niečo povieme – poďakovať za to že vieme rozprávať.
Keď vyjdeme von – poďakovať, že vidíme oblohu a počujeme spev vtáčikov.
Keď ideme večer spať – poďakovať za prežitý deň
Tieto možnosti nemajú všetci. Mala som dcérku, ktorá by veľmi rada zakričala ĎAKUJEM, no nemohla, nedalo sa jej, lebo bola uväznená vo svojom tele. No dušička bola krásna a čistá. Na očkách som jej videla, aká bola vďačná za všetko čo som pre ňu robila. Aj keď to nepovedala ústami, ale očká prezradili.
Pri dcérke som si uvedomila, že naozaj musíme byť vďační, za všetko čo máme.
Len tak sa dostaneme do stavu pokoja a mieru.
Týmto článkom sa chcem prihovoriť všetkým tým, ktorí sa hľadajú, ktorí nevedia nájsť zmysel života.
Podozrievať, posudzovať, odsudzovať, ohovárať, .. to všetko sú negatívne vzorce nášho správania sa.
No ako nám pomáhajú? Čo, kto, kedy, dosiahol tým, že mal neustále negatívne myšlienky? Keď sa trápil a riešil minulosť.
Myslím, že nie je umenie byť panovačný, ustráchaný, zakladať si na určitých veciach, ale dôležité v živote je vážiť si to čo k nám prichádza, nechať voľný priebeh každej situácii.
Žiť plnohodnotný život.
Dôležité je vedieť odpustiť. Odpustiť sebe aj iným. Ak odpustíme, duši sa uľaví a budeme vedieť ľahšie zvládať životné situácie.
Príbeh zo života: Dve blízke osoby si nevedeli odpustiť jednu drobnú hádku, ktorá vyústila do nenávisti. Nenávisti na celý život. Čo tým dosiahli? Nerozprávali sa, nenavštevovali, ak sa náhodu stretli, oblúkom sa obchádzali… K čomu to bolo dobré? Akurát k tomu, že ich to ťažilo vo svojom vnútri.
Jeden umrel na zlyhanie pľúc a druhého zožierala niekoľko rokov rakovina. Umreli obaja bez toho, aby si povedali PREPÁČ a ODPUSŤ.
Ak sa stretli v nebi, tak určite ľutujú ako premárnili čas zbytočným obviňovaním sa, nenávisťou.
Ponaučenie: Odpustime, každému kto sa voči nám previnil, odpustime sebe, že sme dopustili aby sa tá situácia stala.
Teraz si určite poviete: „To sa nedá, nedá sa zabudnúť, nedá sa odpustiť.“
Ale dá sa, všetko sa dá. Možno zabudnúť nie, ale odpustiť ÁNO.
Skúste to. Uvidíte, ako sa Vám uľaví.
Jedna pani sa zosypala, úplne vyhorela. Nemala v sebe žiadnu energiu. Rozhodla sa ísť k psychiatrovi. Keď mu rozpovedala čo sa jej udialo v poslednom období , ten ju odporučil k psychoterapeutovi. No nakoniec sa jej stačilo vyrozprávať kamarátke, ktorá ju usmernila.
Povedala jej, aby začala ŽIŤ.
ŽIŤ SVOJ ŽIVOT.
Mať rada sama seba. Naučiť sa starať sama o seba, nie o iných.
Krásne je venovať sa rodine, pomáhať príbuzným, no dôležité je vedieť mať hranice. Vedieť si sadnúť, vyložiť nohy, čítať knihu.
Naučiť sa relaxovať, meditovať, stíšiť,… Áno to sú dôležité momenty nášho života.
Čudujeme sa prečo nás bolia kĺby, prečo máme problémy s platničkami.
Prečo? Lebo nevieme zabudnúť na minulosť, stále niečo v podvedomí riešime. Nie sme vysporiadaní s tým čo už bolo.
Tak telo zareagovalo bolesťami. Nestačí prísť k lekárovi, aby určil diagnózu a začal telo liečiť.
Liečiť treba v prvom rade dušu. No málo ľudí to chápe.
Kým si nevysporiadame svoje vnútro, tak telo bude reagovať chorobou, bolesťou.
Prajem každému z celého srdca, aby v prvom rade začal mať rád sám seba, aby vedel odpúšťať, poprosiť, poďakovať, žiť v prítomnosti, mať pozitívne myšlienky a ŽIVOT JE KRÁSNY.
Iveta B.
Vďaka pozitívnemu mysleniu sa dá prežiť krásny život.