Májové slniečko hreje. Jemný vánok ma osviežuje. Cítim prítomnosť anjelov.
Šepkajú mi: „ Počúvaj zvuky prírody.“
Zrazu začujem nádherný orchester svrčkov a kŕkanie žiab. K tomu sa pridruží spev vtáčikov a lietajúce motýliky mi dávajú najavo bezstarostnosť a voľnosť. Uvedomujem si, že voľnosť a sloboda duše je to najcennejšie čo môžeme mať.
Správajme sa ako tie motýle. Rozprestrime krídla a lietajme. Dávajme voľnosť myšlienkam, ktoré k nám prichádzajú vďaka stíšeniu sa.
Vychutnávajme prítomný okamih. Okamih, ktorý sa nikdy nevráti späť.
Drozdy poskakujú po lúke. Ďobkajú do trávy. Niečo hľadajú. Zrazu vzlietnu. Počujem trepot krídel. Obďaleč počuť mláďatká ako sa tešia z príchodu svojich rodičov, ktorí im nesú dobroty. Jemnučké hlásky dodávajú orchestru príjemné akordy. Aj čmeliak lietajúci okolo sedmokrásky dolaďuje orchester. Zdvihnem hlavu k oblohe a vidím niekoľko havranov, ktorí sa približujú a hlasno dávajú najavo svoje pocity. Akoby kričali: „Aj my sa chceme pripojiť ku krásnym melódiám v orchestri.“
Po nejakej chvíľke orchester stíchne. Počuť len slabučké hlásky malých škorcov. Z diaľky sa začína ozývať škovránok a lastovičky svojím krídelkami spríjemňujú melódiu prírody.
Večer, keď slniečko zapadá aj slávik zaspieva uspávanku.
Zapamätajme si:
Tak ako ani vtáčiky neopakujú tú istú melódiu, tak nedovoľme svojmu životu, aby sa opakovali náročné a ťažké situácie.
Ak sa poučíme a stíšime, tak začneme vnímať a počúvať nové a krásne hlasy svojho vnútra a intuície.
Vďaka pozitívnemu mysleniu sa dá prežiť krásny život.