Sedí Pohodlnosť v kresle a užíva si ťukanie do mobilu. Zrazu ju vyruší Šikovnosť a hovorí: „ Poď so mnou von na vychádzku.“
Pohodlnosť prevráti očami a pomyslí si: „ Prečo ma zasa otravuje. Mne je dobre tu a teraz. Zdvihne hlavu, vstane a začne sa obliekať.
Šikovnosť je už pri bránke a pohodlnosť ešte len vychádza z kúpeľne.
Šikovnosť kukne na oblohu a poďakuje za nádherný deň. Teší sa na spoločné chvíle so svojou parťáčkou. No tej sa nevie dočkať. Vracia sa do chodby a vidí Pohodlnosť opierať sa o stenu. Na ušiach má slúchadlá a mobil vo vrecku nohavíc. Ani si nevšimne, že Šikovnosť ju sleduje už päť minút.
Poklepká ju po pleci. Pohodlnosť odvrkne: „Čo to robíš? Zľakla som sa. Nejdem s tebou nikam.“
Šikovnosť sa otočí a nechá ju tak. Odíde.
Pomaly kráčajúc lesom jej prúdia myšlienky ako bude pokračovať príbeh v knihe, ktorú začala nedávno písať. Počúva štebot vtáčikov. Zostane len tak stáť. Vychutnáva si to ticho prírody. Pri pohľade na vodu, ktorá plynule tečie v potôčku aj ona si užíva ten tichý tok života. Vracia sa domov.
Pohodlnosť znovu sedí v kresle zahľadená na obrazovku tento raz tabletu.
Prihovára sa jej: „ Chceš čaj?“ Áno dám si a mohla by si mi pripraviť aj obed. Som hladná.“
Na to Šikovnosť odpovie: „ Nech sa páči, poď si nachystať.“
Pri prestretom stole ukazuje pohodlnosť Šikovnosti eshop s topánkami, ktoré sa jej páčia.
Šikovnosť kukne na cenu a hovorí: „ To sú drahé topánky. Nájdi iné lacnejšie. Za tú cenu by si mohla mať aj tri kusy.“
Pohodlnosť sa pomrví na stoličke a odvrkne: „Mne sa tieto páčia a budem ich mať.“
Šikovnosť hovorí: „ Nech sa páči, nájdi si brigádu a keď zarobíš tak si ich kúp.“
Pohodlnosť: „ Ja ešte nemôžem brigádovať. Nie som plnoletá.“
Šikovnosť: „ Len vyskúšaj. Verím tomu, že si nájdeš prácu aj v tvojom veku. Len hľadaj.“
Pohodlnosť sa pobrala do svojej izby a neukázala sa do večera.
Na druhý deň Pohodlnosť číta svoj životopis, ktorý chce poslať so žiadosťou o brigádu.
O niekoľko týždňov sa Šikovnosť pýta: „ No čo ako si pokročila s hľadaním brigády.“
Pohodlnosť: „ Poslala som a čakám.“
Šikovnosť krúti hlavou: „ Nečakaj, konaj, choď sa osobne opýtať.“
Pohodlnosť: „ Netreba, ja si počkám.“
O niekoľko dní príde pohodlnosť za Šikovnosťou a hovorí: „ Začína škola a mne treba nový počítač. Aha vybrala som si tento.“
Šikovnosť má len jednu otázku: „ Už máš na to zarobené peniaze?“ Pohodlnosť urazene odchádza a počuť buchnúť dvere na izbe.
O niekoľko mesiacov pride Pohodlnosť domov v nových topánkach. Z tašky vyťahuje nový notebook a ukazuje Šikovnosti bankový účet.
Na sporiacom účte svieti celkom slušná suma.
Pohodlnosť objíme šikovnosť a hovorí: „Ďakujem za usmernenia. Mala si pravdu. Tie topánky som kúpila v akcii. Aj notebook bol lacnejší.
A teším sa, že si môžem kúpiť aj iné veci len tak pre potešenie.“
Vďaka pozitívnemu mysleniu sa dá prežiť krásny život.