Posudzovačnosť so Súcitom kráčajú po ulici a zrazu sa Posudzovačnosť zadíva na mladého chalana a krúti hlavou: „On je opitý. Že sa nehanbí takto cez deň chľastať. Nerozumieť mu čo rozpráva. Idem od neho preč. “
Súcit: „ Prestať ho posudzovať. On je chorý. Prekonal mozgovú príhodu. On za to nemôže.“
Posudzovačnosť ide ďalej, nevšimla si, že Súcit zastala a pomáha chlapcovi zdvihnúť barlu, ktorá mu spadla na zem. Pýta sa ho: „Si tu sám? “ „ Nie, nie je so mnou aj mama. No odbehla do lekárne“ odpovedá mladý muž.
O chvíľu prichádza žena, ktorá si rukou upraví roztrapatené vlasy.
Posudzovačnosť jej pozrie do tváre a hovorí: „ Ty sa nevieš učesať? To sa nehanbíš vyjsť na ulicu neupravená? Žena odvráti zrak a súcit zbadá v jej očiach slzy. Žena potichu hovorí: „ Som rada, že mi konečne narástli vlasy. Chemoterapia mi dala riadne zabrať. Súcit chytila ženu za ruku a zaželala jej skoré zotavenie sa po náročnej liečbe. Žena odpovedala: „Ďakujem aj za môjho syna. On sa pred mesiacom prebral z kómy.“
Posudzovačnosť číta na internete príbeh jednej rodiny, ktorá potrebuje peniaze na kúpu pomôcok pre hendikepované dieťa.
Je pohoršená a z jej úst vychádzajú tieto vety: „ Čo si tí ľudia myslia, že im budeme dávať peniaze aby si oni mohli užívať. Zneužívajú svoje decko na to, aby im iný dávali peniaze. Fuj, že sa nehanbia.“
Súcit ju zahriakne: „ Prestaň konečne posudzovať. Veď pozri, toto dieťa je nevládne. Vyžaduje nepretržitú starostlivosť. Nevie rozprávať, nechodí.“
Súcit si všimne, že pod článkom je napísané číslo účtu a hovorí: „ Aha, poď pomôžeme tomu dieťaťu. Pošleme peniaze a povieme aj kamarátom nech aj oni prispejú. Určite to tej rodine pomôže.“
Posudzovačnosť zahanbene sklopí zrak.
Súcit ju chytí za ruku a hovorí: „ Buď vďačná, za to že si zdravá a ak môžeš pomáhaj. Ešte nevieš ako sa môže zmeniť tvoja životná situácia. Možno raz ty budeš potrebovať pomoc.“
Iveta B.
Vďaka pozitívnemu mysleniu sa dá prežiť krásny život.